Múza
Stojí tam opretá o strom v parku a vietor sa jej pohráva s vlasmi. Chcem sa jej prihovoriť, ale ani netuším, čo by som jej povedal. Tak tam stojím a len sa pozerám, ako ostatní ľudia okolo nej prechádzajú bez povšimnutia, akoby ju ani nevideli. Možno som jediní, alebo ostatní nevidia jej krásu.
Slnko pomaly začína zapadať a ako sa postupne stmieva, tak mi aj moja múza mizne pred očami a rozplýva. Obloha sa sfarbila do oranžova a múza sa v tom otočila, prišla ku mne a dala mi bozk. V tom momente zapadlo slnko za obzor a zobralo si so sebou aj moju múzu. Pocit, ktorý vo mne zanechala však pretrval a dal mi silu ísť ďalej a žiť svoj život s nádejou, že ju ešte niekedy uvidím a dá mi ďalší bozk.
Komentáře
Přehled komentářů
Toto tvoje dielo sa mi naozaj nevyslovne paci... ako som uz povedala aj ten "happyend" k tomu uplne patri a bez neho by to nebolo to prave ... a to ked uz poviem ja ktora happyendy moc nevyhladavam ...jednoducho skvele dielo od skveleho autora ... cele je to napisane tak ... hmm ... naozaj ma nenapada iny vyraz ako nevtieravo, milo, precitene ... az krehko =) dufam, ze dostanes este veeeela komentarov =)
ehm
(Henry, 7. 9. 2008 23:37)Akoze k jednemu z mojich najlepsich diel nedostanem koment ? hm ....
tak tu je prvy ...=)
(Nikoletka, 10. 9. 2008 13:42)