Henryho blog o všetkom možnom

Nenávisť

 Moja krv dosahuje vysokých teplôt a všetko to vo mne začína víriť. Výraz v tvári sa začína podobať na preklínajúceho černokňažníka a myšlienky sa uberajú len jedným smerom, ako spraviť niečo tej nenávidenej osobe, ako mu ublížiť, ako ho potupiť, zničiť ho, zmiesť z povrchu zemského, aby po ňom nezostala ani stopa. Prebúdzajú sa vo mne zvieracie inštinkty, chuť zabíjať, vidím sa nad mŕtvolou ako požieram jeho vnútornosti a z úst mi pomaly kvapká krv. Zobral som nožík a vrazil som mu ho do chrbta ďalej už len rukami trhám jeho bezvládne telo na malé kúsky a v tom mi začnú pomaly stekať slzy. Telo sa mi slabo chveje a začínam cítiť šťastie, smejem sa ako zmyslov zbavený psychopat. Mŕtvolu zakopávam hlboko do zeme a odchádzam sa umyť do rieky. Tá sa krvou na mojich rukách celá sfarbila do červena.