Henryho blog o všetkom možnom

    Práve som za zobudil, pozerám na hodiny. Sakra, 9:30, zas som zaspal. No čo už, stalo sa mi to už pár krát. Vyliezol som z postele a šiel si umyť zuby, ale už vtedy sa mi zdalo niečo v neporiadku. Bol to ten zvláštny pocit v žalúdku, presne ten ktorý cítim, keď sa má stať niečo zlé alebo keď ma chcú v škole vyvolať na odpoveď. Uvedomujem si, že v byte nikto nie je, ani pes, ani nikto iní. Idem späť do izby, ale na chodbe som zostal šokovaný. V akváriu nebola ani jedna rybička. Rýchlo som sa spamätal a v izbe som začal hľadať mobil, že zistím čo sa stalo . Nanešťastie bol vybitý. Rýchlo ho dávam na nabíjačku. Hm elektrina ide, prvá dobrá vec. Po zapnutí telefónu volám najskôr rodičom, potom sestre a nakoniec už len náhodným ľudom zo zoznamu. Pri každom čísle sa však ozýva: „Volané číslo je dočasne nedostupné.“ Vybehol som z bytu a zvonil, búchal a klopal všetkým susedom, nikto sa neozýval, len nekonečné ticho, akoby aj vietor prestal fúkať. Bežím späť do bytu, obliekam sa, beriem kľúče od auta. pre istotu aj nejaké peniaze a pár tyčiniek. Všetky cesty boli prázdne, obchody zatvorené a ten vietor naozaj prestal fúkať, ani najslabší poryv vetra. Na stromoch sa vôbec nehýbali listy, vôbec nič, akoby sa čas zastavil.
    Zastavil som v centre pri jahode a ešte stále som dúfal, že niekoho stretnem. Pozeral som do výkladov, behal po stánkoch a na koniec už len zúfalo kričal do ticha. V tom som zazrel niekoho ako sedí pri Korze, na stole položená káva, v popolníku cigara a tvár zakrytá novinami. Podišiel som k nemu, zdvorilo som si odkašlal a poklepal mu po ramene. Bol to starý šedivý muž s upravenou briadkou, vyzeral na niečo okolo šesťdesiat. S kľudom začal rozprávať o tajomstvách posmrtného života. Ja som len nechápavo hľadel na neho a stále som nevedel, čo mi chce povedať. „Skús si zistiť tep“ , akoby odpovedal na môj pohľad. A pomaly mi to začínalo dopaľovať, nemal som totiž žiadny tep a moje telo bolo úplne studené.
     Chvíľu mi ešte rozprával, že táto realita je spôsob, akým sa s tým snaží moja myseľ vyrovnať a že on je tiež duch poverený oznamovať „nováčikom“ o ich stave. Nakoniec povedal ešte jednu vec: “Smrť nie je nič zlé. Smrť je okamih. keď sa čas zastaví a nikdy sa nerozbehne.“